Choď na obsah Choď na menu
 


rok 2009

22. 1. 2009

 

 

31.12.2009

Keď som naposledy písala, myslela som, že už máme obdobie záchvatov za sebou, ale nebolo to tak. Ešte ďalších 10 dní Timi modral a čo bolo najhoršie opäť sme ho museli rozdýchavať ambuvakom, pretože sa nevedel nadýchnuť sám. Timi sa dokáže nazlostiť a ide do afektu, aj z takej blbosti, že skončila reklama, nepáči sa mu nejaká pesnička alebo zakričím na dcéru. Zmodrá, napne mu končatiny a on nedýcha. Už pár mesicov sa vedel sám rozdýchať a teraz opäť ho musíme predýchavať. Tak sme radšej nechodili von lebo toto sa ťažko zvláda niekde mimo domu. Veríme, že je to stále aktivácia po SKENAR terapii, čiže prechodné zhoršenie zdravotného stavu. To trvalo asi do 24.12. Posledné dni v starom roku mal Timi záchvaty už len pri zaspávaní. Uspáva ho ocko a trvá to 2 - 3 hodiny!! 

Vianoce a silvester prešli tak ako ostané dni, len sme trošku viac jedli. Timimu sa páči stromček, aj ozdoby, ale darčeky ho nezaujímaju (okrem Mobíka) pretože  Timi sa nových vecí bojí a zásadne sa ich ani nedotkne, až po pár dňoch.

Odkedy máme Timurka, tento rok bol pre nás najkrajší. Natoľko sa zlepšil, že zvládal aj dlhšie cesty na rôzne terapie a mohli sme s ním doma pravidelne cvičiť. Po celý rok sa pomaličky zlepšoval, začal bľabotať, takmer sám sedí, má výrazne lepšie držanie tela, za pomoci nakračuje, snaží sa s nami komunikovať.

   

16.12.2009

Z Bratislavy sme doma piaty deň, no ja sa neviem dostať k písaniu, hlavne z dôvodu Timiho "aktivácie" po terapii SKENAR, ktorú sme absolvovali od 7.12-11.12.2009 Ako to prebiehalo a fotky z terapie, nájdete pokliknutí tu...

Dnes už bol Timi vo svojej pohode, ale tých päť dní nám dal teda zabrať. Denne mal 5 - 10 záchvatov, bol nervózny, nepokojný, v noci nevedel zaspať, uspávali sme ho aj tri hodiny. Našťastie to máme za sebou:))

Čo sa týka chodítka, dozvedeli sme sa o firme Otto Bock, ktorá je už aj na Slovensku a má v ponuke veľmi podobné chodítko ako Crocodile, Nurmi Neo. Ale, čo je najdôležitejšie, je lacnejšie asi o 200Eur a dokonca poisťovňa pri ňom prepláca neuveriteľných 77Eur. Keď sme boli v Bratislave, tak sme ho vyskúšali, teda nie my, ale Timi a pravdepodobne mu ho kúpime.Teda nie my, ale naši úžasní starí rodičia:)

    

4.12.2009

Včera nám doniesol zástupca firmy R82 špeciálne chodítko Crocodile pre Timurka. Máme ho zatiaľ na týždeň na skúšku a potom sa rozhodneme, či si ho zakúpime. Pre nové, naozajstné chodítko sme sa rozhodli potom, čo Timi spadol aj s celým chodítkom, ktoré jeho ocko zostrojil a Timi sa v ňom naučil takmer aj lietať. Tento Crocodile je super prepracovaný. Timimu sa v ňom páči (pozri fotku) a dokonca robí aj kroky. Je úžasné ho sledovať ako si všíma, že kráča sám. 

Žial, toto chodítko nie je ani čiastočne hradené cez poisťovňu a stojí 22.400,-Kč. Stále hľadám kde má motorček alebo niečo čo je na ňom také drahé..... 

 

28.11.2009

Po terapii SKENAR sme zažili to, na čo nás upozornila doktorka Sabová, že môže nastať "aktivácia" čiže zhoršenie zdravotného stavu. Trvalo to asi 10 dní a Timi mal častejšie záchvaty (aj 5x za deň) bol nespokojný, horšie spal. Našťastie to máme za sebou, ba čo viac Timurko sa perfekne zlepšil:)) Rozkecal sa (pozrite video), keď stojí, drží sa len jednou rukou, je pevnejší aj pri "chôdzi" a opäť viac vníma, veľa rozumie, má múdrejší pohľad:))

Keďže toto zlepšenie pripisujeme SKENARU, rozhodli sme sa absolvovať ďalšie terapie v termíne od 7 - 11 decembra.     

 

3.11.2009

A máme za sebou 2-týždňovú dovolenku v Bratislave, aspoň ja s Timim sme to tak vnímali. Zmena prostredia nám rozhodne prospela. Timi nemusel cvičiť, mal úplne narušený režim a napriek tomu bol v pohode. Ja som nemusela variť a starať sa o domácnosť a bola som tiež v pohode. Moje dcéry mali konečne voľný byt a nemali dozor, takže boli v super pohode. Každý deň sme mali program a pekné počasie.

 

Hlavný dôvod našej cesty bola terapia SKENAR. Viac sa dozviete tu.

 

Keďže rada organizujem, tak som 2 týždne pred cestou plánovala a plánovala....

 

21.10. sme boli na vyšetrení u rehabilitačného doktora Hornáčeka v Ružinovskej poliklinike, ktorý je predsedom Slovenskej hipoterapeutickej asociácie. Chcela som s ním skonzultovať prípadnú Timiho hipoterapiu, keďže mi nikto nevedel odpovedať, či môže dieťa s trachoškou túto terapiu absolvovať. Bol veľmi ochotný, poradil nám cviky, ktoré máme Timiho naučiť aby mohol na koníka. V Košiciach nám odporučil kontaktovať rehabilitačnú doktorku Dzuríkovú.

 

22.10 som môjmu drahému naplánovala cestu do Brna, kde súkromná klinika LOGOusporiadala medzinárodnú konferenciu o koktavosti, ktorej súčasťou bol aj workshop o poruchách prehĺtania. Tak som si pomyslela, že by sme sa mohli niečo dozvedieť. Keď sa vrátil povedal mi "Mojko, ak by si mala lepšiu slovnú zásobu, mohla by si o poruchách prehĺtania tam prednášať ty". Ale získal nejaké kontakty na zahraničných terapeutov, ktorí sa venujú prehltaniu.

 

23.10. sme s Timurkom absolvovali vyšetrenie hltacieho aktu (videofluoroskopia) u Dr. Bunovej v Skalici, ktorá sa ako prvá klinická logopédka na Slovensku, venuje poruchám hltania. Timi zvládol vyšetrenie úplne super, kukal do svetla na rontgene a pekne hltal vodu, ktorú sme mu podali. Doktorka to snímala kamerou.  

O pár dní nám poslala mail, že všetko je pekne vidieť, ale práve pri prehltnutí sa Timi pohol a nie je možné správne analyzovať jeho prehltnutie. Navrhla nám ďalšie vyšetrenie najskôr o mesiac. Určite ho chceme absolvovať, pretože nás nadchol jej milý prístup a profesionalita. Rozpísala nám rôzne cviky na tréning prehĺtania. 

 

27.10. sme boli objednaní k Dr. Ostrihoňovej do neurologického centra SINALGIS. Chcela som s ňou skonzultovať alternatívne postupy, vhodné pri neurologických problémov, pretože som sa dopočula, že je tomu naklonená. Odporučila nám pridať Timimu Omega nenasýtené 3-6-9 mastné kyseliny a Benfogammu-derivát vitam. B1.

 

28.10. sme zašli na detské ARO na Kramáre, kde sme pred rokom a pol s Timim ležali. Dohodla som konzultáciu s profesorom Šagátom a Dr. Beierom. Boli milo prekvapení aké pokroky Timi urobil. Prebrali sme ďalšie možné postupy a prizvali aj Dr. Horna, neurochirurga, ktorý skontroloval Timurkovi shunt (drenáž, ktorú ma zavedenú v hlavičke).

 

29.10. Keďže zhodou okolností sa tento týždeň konal v Bratislave kurz Synergickej reflexnej terapie, nemohla som si nechať ujsť príležitosť, nakuknúť tam. Bola som dohodnutá s p. Vodičkovou, hlavnou terapeutkou, ktorá Timiho vyšetrila. Neviem, či to bolo únavou alebo to Timiho bolelo, ale takmer celú hodinu tam záchvatoval. Ona ďalej vysvetlovala, ukazovala, radila, no my sme ju už nepočúvali, ukľudňovali sme Timiho. Takže z jej rád si žiaľ pamätám veľmi málo.

 

30.10. posledný deň sme cestovali do rehabilitačného zariadenia v Dunajskej Lužnej. Chcela som aby pani primárka videla Timiho a povedala, či môžem s ním absolvovať rehabilitačný pobyt v ich zariadení, pretože už z dvoch liečební mi odpísali "v takom stave ako je váš syn, pacientov neprijímame". Neviem, čo majú proti jeho stavu, keď ho ani nevideli! Pani primárka povedala, že nie je problém a vysvetlila nám, aké terapie ponúka ich zariadenie. Možno na jar si urobíme s Timim výlet.

  

15.10.2009

Chystáme sa s Timim na terapiu SCENAR. Viac sa dočítate tu.

Rozhodli sme sa to vyskúšať z viacerých dôvodov. Poradila nám to naša kamarátka Niké Mozsnyák, mimochodom lekárka, ktorá s tým má veľmi dobré osobné skúsenosti, terapiu SCENAR prevádza doktorka, prístroj SCENAR je oficiálne zaregistrovaný na ŠÚKL SR. A je to jedna z mála terapií ktorú môžeme s Timim kvoli trachoške skúsiť

Túto terapiu absolvujeme v čase od 19.10 - 30.10 v Bratislave. Pri tej príležitosti som tam naplánovala aj iné vyšetrenia a konzultácie, tak potom napíšem ako sme dopadli a čo všetko sme stihliTu sa dozviete ako sme strávili 2 týždne v Blave. 

 

 

28.9.2009

Už dlhšie hľadám spôsob ako s Timim plávať, viem, že by mu to prospelo, ale žiaľ kvoli tracheostómii nemôže, aspoň tak mi to každý tvrdí. Napísala som viacero mailov, ale buď mi neodpísali (to sa mi stáva často) alebo odpovedali, že sa môže zadusiť vodou, ktorá mu zaleje pľúca. Nechápem ako si môžu myslieť, že ho chcem ponoriť pod vodu! Ale možno som našla riešenie. Pri mojich nočných potulkách na nete som natrafila na špeciálne koleso na plávanie, ktoré už máme doma, odskúšané vo vani:). Ešte sa pokúsim dostať na individuálne rehabilitačné plávanie, ktoré prebieha u nás v nemocnici, ak sa nám to nepodarí, tak niečo vymyslím:) Neskôr napíšem ako pokračujeme.... 

 

 

 

       

21.9.2009

Po dlhšej dobe vidíme u Timiho opäť značný pokrok. Lepšie stojí, lepšie sedí, samozrejme musíme dávať pozor, pretože zatiaľ nemá obranné reflexy a keď padá, tak ako vrece zemiakov, on sa proste nazachytí, nepodoprie. V chodítku sa dokáže posúvať, aj keď prevažne ľavou nohou, no keď ho upozorníme, okamžite zapojí aj pravú. To je ako s rukou, všetko robí ľavou, ale keď mu pripomenieme pravú ruku, hneď sa ju snaží zapojiť, len ešte v nej nemá jemnú motoriku, väčšinou ju drží v päsť. Taktiež vnímanie je oveľa lepšie, keď vidí v telke nejaké 4-nohé zviera, hneď začne napodobňovať koníka a z toho som úplne nadšená.   

Keďže máme krásnu jeseň vybrali sme sa opäť na predĺžený víkend na Plejsy. Bol to fajn relax, konečne išli s nami aj dievčatá, tak sme si urobili aspoň malú spoločnú dovolenku. Timi to znášal perfektne, iné prostredie, zdravý vzduch, cudzí ľudia, to mu určite len prospeje.   

 

 

28.8.2009

S pomocou jednej ochotnej medičky sa nám podarilo nájsť na internete zaujímavú terapiu  VitalStim  (swalowing therapy) používanú pri poruchách hltania (dysfágie). Už desaťročia sa s úspechom vykonáva v Amerike. V Európe sme zatiaľ našli len v Anglicku v Stafforde. Ako sme spomínali, Timiho nedostatočné hltanie vidíme momentálne ako najväčší problém, ktorý chceme riešiť, tak nás to veľmi zaujalo. Cez facebook som sa spojila s jednou mamkou z USA a dozvedela som že táto terapia je vhodná aj pre deti s tracheostómiou. Napísali sme do VitalStimu mail, máme im poslať Timiho zdravotnú dokumentáciu, no musíme ju dať najprv preložiť. Neskôr napíšem ako v tom pokračujeme.

 

27.8.2009

Veľa známych aj neznámych chce odo mňa info ohľadom zberu vrchnákov. Takže situácia je taká, že momentálne je výkup pozastavený (kvôli kríze) ale mám zavolať v priebehu septembra, či sa niečo zmenilo. Máme už nazbierané takmer tri plné vrecia. Som milo prekvapená ochotou cudzích ľudí, ktorí mi píšu, že chcú zbierať. Ďalšie info napíšem ak budem vedieť viac.Poďakovanie nájdete tu.

 

   

25.8.2009

Dnes sme boli po mesiaci a pol na špeciálnej pedagogike. Sama som bola zvedavá aký bude Timi, pretože posledný mesiac s ním dosť intenzívne pracujem. Veľmi veľa mi dala správa, ktorú poslala p. Tokárová (Inštitút detskej reči, príspevok z 31.7.) kde podrobne rozpísala konkrétne hry a aktivity. Musím Timiho (aj seba) pochváliť, že sa konečne naučil podávať hračky z ruky do ruky alebo z jednej nádoby do druhej_(doteraz ich len hádzal). Tiež sa naučil kývať hlavou áno aj nie, ale ešte to nerobí vedome. Takže na špeciálnej pedagogike krásne spolupracoval a dostali sme pochvalu od p. Heveriovej (špec.pedagóg).

 

3.8.2009

Dnes sme boli s Timim na neurologickej kontrole u Dr. Bratského. Timi už pri EEG chytil záchvat, čo bolo dobré preto, že sa to natočilo, ale zlé preto lebo doktor nemohol posúdiť aké pokroky Timur urobil, keďže potom už chcel spať a nemohli sme sa predviesť, čo všetko dokáže. Našťastie "EEG záznam nemá lateralizáciu ani ložiskové zmeny, nemá špecifické epileptiformné grafoelementy a to ani počas klinicky manifestného záchvatového prejavu". Teda v skratke, nemá epi:))

 

31.7.2009

Po štyroch dňoch cestovania sme konečne doma. Spojili sme príjemné s užitočným, navštívili sme zopár známych a absolvovali s Timim nejaké vyšetrenia. Odchádzali sme v nedeľu ráno a celé poobedie sme strávili u známych v Podhájskej, ktorí nám pripravili výborný guláš. Večer sme išli do Pezinka, kde sme mali ubytovanie. 

27.7. sme boli s Timim v inštitúte detskej reči www.detskarec.sk/. Timiho sa ujala p. Tokárová s ktorou som už pred mesiacom dohodla termín, vyskúšala čo dokáže (najlepší bol v hádzaní hračiek do diaľky) a dala nám zopár tipov na rozvoj reči, napr. naučiť ho gestá. Potom sme išli k ďalším rodinným známym, kde sme strávili celé popoludnie.

28.7. sme mali dohodnuté vyšetrenie u doc. Sýkoru (detský neurológ), ktorý nám opäť potvrdil, že Timiho záchvaty sú afektívne (keďže Timi sa pekne predviedol) a zhodnotil, že po neurologickej stránke je dobrý. Navrhol urobiť vyšetrenia, či ešte potrebuje prístroj na dýchanie a pod dozorom skúšať dávať jesť cez ústa. Tým všetkým nás príjemne prekvapil. Ja som to už navrhovala, ale zatiaľ ma nikto nepodporil, tak uvidíme čo na to Košice a Timi. Poobede sme boli za ďalšími známymi v Dunajskej Lužnej, ktorí majú dve krásne malé dcérky. Timi sa do jednej z nich tak trochu zahľadel.

29.7. sme mali dohodnutú konzultáciu u doktora Lorenca, ktorý má hlasové centrum v poliklinike ProCare v BA. Bol milo prekvapený aký je Timi, nakoľko podľa lekárskych správ čakal niečo horšie. (Preto nerada posielam Timiho zdravotnú dokumentáciu lebo nekorešponduje s jeho reálnym stavom, ak už, tak budem posielať aj fotku:)

Na obed sme z Bratislavy vyrazili do Budapešti, kde sme mali termín tretej nitkovej akupunktúry.Cesta bola celkom OK, Timi aj pospal, v Budapešti sme boli za hodinu a trištvrť, ale cez Budapešť sme išli hodinu a pol! Účinky akupunktúry vidieť hlavne na jeho pravej ruke, ktorá bola spastická a ešte pred pol rokom si ju ledva všímal. Teraz s ňou pekne pracuje, otvára dlaň, naťahuje sa s ňou, tlieska.        

 

22.7.2009

Timi sa rozhodol, že je vhodný čas vymeniť tenký PEG, ktorý sa nám často upchával za hrubší. Tak si ho pri skákaní v kočiari vytrhol, predpokladám, že nie naschvál. Utekali sme na ARO, keďže Timi dostáva jesť aj piť len cez PEG. Našťastie slúžil náš doktor Kurák a dočasne mu zaviedol katéter. V pondelok sme prišli na príjem, absolvovali sme predoperačné vyšetrenia a zopár záchvatov pri nich a na druhý deň ráno išiel Timi do narkózy, desiatej. Všetko prebehlo OK o hodinku už kýval doktorovi Filkovi, ktorý ho tak šetrne uspal. Doktor Janeský (s ktorým sa Timi pár minút pred zákrokom zabával) mu dal hrubší PEG a potešil ma, že ho môžme v pohode kúpať. Ešte sme ostali jeden deň na pozorovaní a dnes nás už prepustili domov.  

 

10.7.2009

 

Máme sa naozaj fajn  často chodíme von, pondelky na rehabilitáciu, utorky na

špeciálnu pedagogiku, soboty k Jarke na chatu, medzitým k nagymame, na

prechádzky. Boli sme tri dni na Plejsoch, prvý krát Timi spal inde ako doma (okrem

nemocnice) bolo super, všetko zvládol perfektne, celé dni sme boli na čerstvom

vzduchu, na každého sa usmieval a robil grimasy, Timi je proste spoločenský tvor 

 

 

23.6.2009

Jeden výborný neurológ z detskej kliniky na Kramároch, nám povedal:

"pacienti malý aj veľký po takej traume akú prekonal váš syn zomierajú, on mal šťastie, že prežil a keďže nevidno žiadne štrukturálne zmeny v tkanive mozgu a predĺženej miechy (tam bolo krvácanie), nevidím dôvod prečo by sa z toho malý nemohol dostať, ale kedy, nakoľko a či vôbec, tak to vám nikto nepovie. Záleží to od celkovej regenerácie organizmu a dôležité je aby sa nič sekudnárne nerozbehlo".

 
Nie sú to už jeho presné slová, nakoľko to bolo pred vyše rokom, ale rezonujú mi v ušiach dodnes. Nevedela som, že to bolo až také vážne, nerozumela som ničomu čo mi doktori hovorili a vtedy som ani nechcela vedieť viac. A to bola moja výhoda, ináč by som to všetko tak nezvládala

 

Odvtedy už prešlo skoro 2,5 roka, Timurko nám robí obrovskú radosť a posledný polrok veľké pokroky.  V jeho ďalšom napredovaní ho veľmi brzdí porucha hltania (jedlo prijíma len sondou priamo do bruška), nižší svalový tonus (sám nesedí, nestojí), nedostatočné dýchanie (na noc musí mať prístroj na podporu dýchania a tiež nevie normálne plakať, dostane "záchvat" a premodrá).

 

Ak sa tieto jeho "poruchy" v blízkej budúcnosti nezregenerujú, nechceme čakať kedy sa tak stane a či vôbec!?!

Jedinú nádej zatiaľ vidíme v transplantácií vlastných kmeňových buniek, ktoré odoberú z jeho bedrovej kosti a implantujú do miesta postihnutia. Tento zákrok sa robí v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. http://www.xcell-center.de/

 

Pre tento účel sme sa rozhodli osloviť blízkych a známych o malú pomoc. Ide o zber uzáverov z plastových fliaš. Je to drobnosť, ktorá skončí v koši, ale obrovské množstvo týchto vrchnákov nám môže pomôcť vo financovaní zákroku pre Timiho. Ak sa pridáte, budeme vám vďační   

 

 

 

Do prvého pol roka 2009 som písala komentáre v Timiho mene, ako by to

 "možno" povedal on 

 

 

Tak si zhrnieme tento polrok mojej rehabilitácie a terapií.

 

Cvičenie Bobath:  v detskomcentre kde chodím cvičiť sa mi ako tak chce, teta

Andrejka vie ako a kde ma má držať aby som správne cvičil, doma ked mám

cvičiť s mamkou, stále sa o ňu opieram alebo zlostím. Mamka sa čuduje prečo ešte

nestojím sám a napredujem tak pomaly a ocko jej to vysvetľuje dookola, že mám

hypotóniu, že to mám z mozgu, ale ona je dosť netrpezlivá a rada by ma videla už

behať:) Ja ju chápem, že nevládze, bolí ju chrbát, mám cez 12kg, dvíhať ma a nosiť

celé dni, nie je žiadna sranda!  Mami, ešte vydrž!!!

 

Špeciálna pedagogika:  zatiaľ veľmi nespolupracujem, zistil som všetko čo chytím

vie lietať:) takže čokolvek mi podáte do ruky, odhodím, síce len s ľavou rukou, ale

mám v nej už dobrý švih! Pravú ruku používam, ked ma na to upozornia, ale ešte

neviem s ňou nič chytiť. Teta pedagogička mi ukazuje rôzne hudobné hračky,

zvieratká, kocky, ja to porozhadzujem alebo sa pozlostím. Aj doma je to podobné,

najviac ma zaujímajú reklamy, tie už aj rozoznávam, počasie, správy a rôzne znelky.

Dalšia dobrá činnosť pre mňa je otváranie a zatváranie šuflíkov, už začínam

vyhadzovať veci aj odtiaľ:)

 

Reč:  normálne ma nepočuť lebo môj hlas vyfučí von cez kanylu.  Mám taký

špeciálny fonačný ventil, ktorý ked mi dajú na kanylu, môžem

"rozprávať". Rodičia už to skúšali dávnejšie, ale nevedel som čo s tým a nevládal

som cez to ani dýchať. Posledné mesiace som sa pekne rozbehol, poviem ka-ka-ka,

ne-ne-ne, ma-ma-ma, chchch, zzzz.... ešte si môžem  pokecať ked mi dajú stroj na

dýchanie (to je ked idem spať alebo podľa potreby:) 

 

Máj:

 

Konečne je teplejšie počasie a začali sme pravidelne chodiť von, dokonca som bol

prvý krát v mojom živote v hypermarkete, kukal som ako puk koľko ľudí okrem

mojej rodiny ešte existuje:)

 

A mám ďalší zážitok, bol som v Budapešti, nie na nákupoch, ani na formule 1, ale na

akupunktúre a nie hocakej, ale nitkovej:) cestu som zvládol super, trošku som

pospal, trošku sme poblúdili, ale prišli sme na minútu presne. Doktorka mi určila asi

13 bodov, ktoré postupne napichovala a vpustila do nich tenučkú nitku, ktorá bude

na tieto body pôsobiť asi tri týždne. Prvých 5 bodov som bol úplne v pohode, keďže

ma mamka mohla držať na rukách, ďalších 5 len tak tak, no a potom som to zakončil

mojim osvedčeným záchvatom. Tak uvidíme, či to stálo za to ako ma vytrápili:))

 

Marec, apríl:

 

Začal som chodiť k psychologičke a logopedičke, otestovali ma... no... mám čo

doháňať, dali nám rôzne cviky a hry, tak uvidíme čo z toho zvládnem.

 

A je tu Veľká noc..... ponavštevoval som rodinu, všetko som zvládok OK, až na

veľkonočnú nedeľu. Mamka musela volať záchranku, dostal som "záchvat" (žial mám

ich stále, aj ked nie tak často ako za mladi) ale nevedel som sa z neho prebrať, čas

išiel a ja nikde. Ani stroj, ani ambuvak ma nevedeli vrátiť späť, trvalo mi hodnú

chvíľu kým som prišiel k sebe (skôr ako sanitka). Chlapi zo záchranky ma

popočúvali a ked videli to moje vybavenie (malá detská nemocnica) tak odišli...

 

Viete čo je horšie ako realita? neistota a strach, strach z toho čo to bolo, z čoho to

bolo, či sa to bude opakovať a ako to dopadne?!?!? 

 

 

Január, február:

 

Máme sa fajn, sme zdraví, pravidelne cvičím, beriem vitamíny a prípravky na obnovu

a rast kmeňových buniek, ocko mi to našiel volakde v Maďarsku. Dostávam injekcie

aby som bol múdrejší a vôbec pri nich neplačem, vďaka šikovnej sestričke

Hedvige. Začal som viac bľabotať a kričať. Veľmi rád stojím a "tancujem". No a

naučil som sa perfektné grimasy:)